Tlačová správa
Odklad daňového priznania sa oplatí v niektorých prípadoch
Daňovníci majú už len necelé dva týždne na podanie daňového priznania (DP) k dani z príjmov za rok 2024 v riadnom marcovom termíne. Túto povinnosť si však niektorí môžu odložiť o tri, v niektorých prípadoch až o šesť mesiacov. Nie vo všetkých prípadoch je to však výhodné.
Vo všeobecnosti platí, že predĺžiť lehotu na podanie daňového priznania za rok 2024 sa oplatí tomu, kto tak nestíha urobiť v riadnom marcovom termíne, nemá na zaplatenie dane, alebo chce len získať viac času na splnenie si tejto povinnosti. Platná legislatíva umožňuje predĺženie lehoty o tri mesiace, resp. o šesť mesiacov, ak mal daňovník aj príjmy zo zahraničia. Neplatí to však pre daňovníkov, ktorí sú v konkurze alebo v likvidácii. V takomto prípade musí správcu dane o odklad požiadať najneskôr 15 dní pred ukončením lehoty na podanie DP. Príslušný daňový úrad jeho žiadosť posúdi. „Žiadosť môže byť napríklad zamietnutá v prípade, ak je voči daňovníkovi vedená daňová kontrola, alebo má voči finančnej správe podlžnosti,“ vysvetľuje daňová poradkyňa zo Slovenskej komory daňových poradcov Lucia Cvengrošová.
Oznámenie o predĺženie lehoty na podanie daňového priznania je potrebné urobiť prostredníctvom tlačiva, ktoré je dostupné na portáli finančnej správy. V ňom daňovník uvedie novú lehotu a tú musí aj dodržať. Formulár zasielajú povinne elektronicky komunikujúce osoby elektronicky, v papierovej forme tak môžu urobiť len fyzické osoby, ktoré nie sú podnikateľmi.
Dlhšia lehota na podanie daňového priznania sa oplatí najmä tým, ktorým prvýkrát vznikne povinnosť platiť sociálne odvody. „Daňovník tak získa viac času, pretože prvýkrát zaplatí odvody do Sociálnej poisťovne (SP) až za mesiac október. Inak by ich musel platiť už za mesiac júl,“ vysvetľuje Cvengrošová s tým, že dlhšia lehota je výhodnejšia aj pre daňovníkov, ktorí majú mať vyššie odvody do SP ako platili.
Odkladom DP sa posúva aj povinnosť začať platiť preddavky na daň. „Predĺžením lehotu sa upraví aj preddavkové obdobie a prvý preddavok tak zaplatí daňovník až v 3. štvrťroku. Oplatí sa to aj tým, ktorým majú stúpnuť preddavky na daň,“ priblížila ďalší príklad Cvengrošová.
Existujú však aj prípady, kedy odloženie DP nemusí byť výhodné. Ide napríklad o daňovníkov, ktorí v minulom zdaňovacom období mali nižšie príjmy a mali by tak na základe podaného DP platiť nižšie odvody. „Ďalším príkladom je daňovník, ktorý platí preddavky a jeho celková daň by mala byť nižšia ako zaplatené preddavky. Daňový úrad mu tak na základe podaného DP v riadnom termíne vráti preplatok,“ dodala Cvengrošová.
Prílohy na stiahnutie
Publikované v médiách:
sita.sk: Daňovníci môžu využiť odklad daňového priznania.
hnonline.sk: Chystáte odklad daňového priznania?
trend.sk: Podanie daňového priznania možno odložiť.
topky.sk: Rady expertov nad zlato!
O SKDP
Slovenská komora daňových poradcov (SKDP) združuje daňových poradcov a udržiava úroveň daňového poradenstva na Slovensku. Jej cieľom je podporovať všetkých členov komory v ich profesii a poskytovať im pravidelné odborné vzdelávanie počas celej kariéry. Podieľa sa na príprave legislatívy a snaží sa ovplyvniť jej výslednú podobu. Slovenská komora je členom medzinárodnej Európskej daňovej konfederácie (CFE - Confederation Fiscale Europeenne), ktorá združuje národné organizácie (komory).
V prípade otázok kontaktujte
Mgr. Martina Rybanská
špecialista pre PR a internú komunikáciu
email: press@skdp.sk,
tel: +421 915 908 760
Trnavská cesta 74/A, 821 02 Bratislava

Aktuality
261/2025 Z. z. zákon, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s konsolidáciou verejných financií
daň z poistenia 213/18 DPH 222/04 DzP 595/03 os.odvod - reg. 235/12V Zbierke zákonov bol 9. októbra 2025 zverejnený zákon, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s konsolidáciou verejných financií.
Aktuálne daňové témy vo svetle judikatúry NSS ČR
KDP ČR, Najvyšší správny súd ČR a MF ČR zajtra od 9:00 hod usporadúvajú bezplatný seminár s možnosťou live-stream sledovania ktorého témou je judikatúra v daňových veciach.
Stanovisko ECJ-TF 3/2025 k rozhodnutiu SD EÚ z 19. decembra 2024 vo veci C-601/23, Credit Suisse Securities (Europe) Ltd
Pripravené pracovnou skupinou ESD pre CFE
Predložené inštitúciám EÚ 8. októbra 2025
Rozhodnutie vo veci Sofina vyvolalo medzi odborníkmi veľké prekvapenie: Na základe voľného pohybu kapitálu Súdny dvor EÚ rozhodol, že spoločnostiam, ktoré prijímajú dividendy z inej krajiny EÚ, sa musí vrátiť zrážková daň v tejto inej krajine EÚ, ak utrpia straty vo svojej krajine bydliska (a dividendy v domácom prostredí by sa započítali so stratami na úrovni príjemcu), a to aj v prípade, že tieto straty nesúvisia s dividendami: Súdny dvor EÚ požadoval rovnaké zaobchádzanie s dividendami prijatými spoločnosťami so sídlom v tej istej krajine EÚ.
Novela zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti (AML zákon)
AML 297/08V pripomienkovom konaní bol zverejnený vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 279/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a ďalšie zákony:
- zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon)
- zákon č. 272/2015 Z. z. o registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci
- zákon č. 289/2016 Z. z. o vykonávaní medzinárodných sankcií