Transakčná daň má stále vážne nedostatky

Zákon o dani z finančných transakcií má stále vážne nedostatky, ktoré je potrebné odstrániť. Inak v praxi hrozia aplikačné problémy. Slovenská komora daňových poradcov (SKDP) upozorňuje na najzávažnejšie nejasnosti:  uplatňovanie výnimiek, chýbajúci korekčný mechanizmus pri možných chybne zdanených transakciách a skutočnosť, že nová daň môže zasiahnuť aj operácie zahraničných subjektov, ktoré so Slovenskom vôbec nesúvisia. Komora preto neustále apeluje na Ministerstvo financií SR, aby pripravilo novelizáciu tohto zákona a zohľadnilo pripomienky odborníkov. Rezortu predložila desiatky pripomienok.

Transakčná daň nie je len novinkou pre daňové subjekty, či banky, ale aj pre daňových poradcov, ktorí si vždy musia novú legislatívu dôkladne naštudovať, aby svojim klientom mohli poskytovať v oblasti dodržiavania platných zákonov kvalitné služby. V prípade tejto dane však SKDP identifikovala množstvo otázok, ktoré v praxi môžu spôsobiť aplikačné problémy. Ministerstvu financií SR preto adresovala desiatky pripomienok a ďalšiu novelizáciu tejto legislatívy považuje za nutnosť, na čo upozornila aj na viacerých pracovných stretnutiach s tvorcami legislatívy.  „Zákon o dani z finančných transakcií je ďalším smutným príkladom toho, prečo by sa zásadné legislatívne opatrenia nemali prijímať bez dôkladnej prípravy a odbornej diskusie. Hoci zákon už prešiel novelizáciou v decembri a ďalšie zmeny boli nedávno prijaté spolu zo stavebným zákonom (všetky bez širšej odbornej diskusie), stále obsahuje vážne nedostatky,“ skonštatovala prezidentka SKDP Miriam Galandová. 

Komora upozorňuje na chýbajúci jasný mechanizmus pri uplatňovaní výnimiek pri transakciách, na ktoré sa daň nebude vzťahovať. Daňové subjekty sú totiž povinné označiť účet, z ktorého sú platené platby nepodliehajúce tejto dani,  napr. platobné operácie súvisiace so správou cenných papierov alebo iných finančných nástrojov. Zo zákona vyplýva, že z pohybov na takomto účte, platiteľ (banka) transakčnú daň nezrazí. Zákonodarca predpokladal, že v rámci tohto účtu nebudú realizované iné platby daňového subjektu. „Je preto daňový subjekt povinný mať dva účty? Jeden na platby nepodliehajúce dani, druhý pre ostatné platby?“ pýta sa Miriam Galandová. 

Komora považuje za problém aj absenciu korekčného mechanizmu v prípadoch, keď platiteľ dane, zvyčajne banka, nebude vopred vedieť, že transakcia, ktorú daňový subjekt realizuje, nie je predmetom dane. „Zákon má tiež exteritoriálne účinky, to znamená, že sa môže vzťahovať aj na operácie zahraničných subjektov, ktoré so Slovenskom vôbec nesúvisia,“ doplnila Galandová s tým, že toto je len zlomok problémov a nejasností, ktoré daňoví poradcovia združení v komore identifikovali pri detailnej analýze novej legislatívy.

Ďalšia legislatívna úprava tejto dane je pre odstránenie týchto nedostatkov podľa SKDP nevyhnutná.