Tlačová správa
Tlačová správa - Čakajú nás zmeny pri práci z domu
Súčasná pandemická situácia výrazne prispela k rozšíreniu práce z domácnosti zamestnanca, tzv.
home office. Je pravdepodobné, že sa takáto práca stane štandardom v mnohých firmách. Homeoffice režim je v súčasnosti legislatívne málo upravený, čo spôsobuje viaceré daňové aj odvodové
nejasnosti.
Zákonník práce rozlišuje trvalý výkon práce z domácnosti (trvalý home office) a dočasný, príležitostný
home office. Trvalá domácka práca a telepráca (§ 52 ods. 1 zákonníka práce) – má pravidelný
charakter a trvalú povahu, v pracovnej zmluve je miesto výkonu práce domácnosť zamestnanca alebo
iné miesto. V roku 2021 bude mať zamestnávateľ viacero povinností, ktoré doteraz nemal.
Príležitostná práca z domácnosti (§ 52 ods. 5 a §250b zákonníka práce) – vykonáva sa príležitostne,
náhodne alebo pri mimoriadnych okolnostiach, napr. súčasná pandémia, náhodná práca z domu pri
ochorení dieťaťa, výpadku elektriny, ... atď.
„Cezhraničné“ home-office režimy: Veľa firiem má zamestnancov bývajúcich v zahraničí, ktorí denne
dochádzajú pracovať na Slovensko. Teraz majú nariadenú prácu z domu, čo značne komplikuje situáciu.
Prácou z domu v zahraničí veľmi pravdepodobne vznikajú zamestnancom a ich zamestnávateľom nové
povinnosti.
Radovan Ihnát – Slovenská komora daňových poradcov: „V prípade daňových nerezidentov by sa ich
slovenská mzda mala u nás zdaňovať iba v rozsahu práce fyzicky vykonávanej na Slovensku. Zvyšná časť
sa má zdaňovať v krajine daňovej rezidencie, teda tam, kde reálne zamestnanec žije. Zároveň vznikajú
otázky do akého systému sociálneho poistenia by mal zamestnanec prispievať.“
Podľa ustanovení rakúskej legislatívy, firma, ktorá ich na Slovensku zamestnáva, im musí viesť aj
rakúske mzdové účtovníctvo a odvádzať za nich rakúsku daň zo mzdy.
Pri práci z domu sa rieši aj otázka, kto uhradí výdavky na home-office?
Radovan Ihnát – Slovenská komora daňových poradcov: „Aj keď podľa aktuálnej legislatívy
zamestnancovi nevzniká nárok na preplatenie výdavkov spojených s home-office režimom (internet,
energie), mnoho firiem sa ich snaží zamestnancom kompenzovať. Tu však vzniká debata o tom, či sa
preplatenie výdavkov má zdaňovať alebo nie.“
Ak zamestnanec v rámci výplaty dostáva paušálnu sumu (náhradu za výdavky pri práci z domu), ide
o príjem, na ktorý nie je zákonný nárok. Môže sa považovať za príjem, ktorý je predmetom daní a
odvodov. Na druhej strane je argument, že odvody a dane sa z tejto sumy platiť nemajú, keďže ide
o paušálnu náhradu za používanie vlastného náradia, zariadenia a predmetov potrebných na výkon
práce. Výdavky je však potrebné dostatočne preukázať a zdokumentovať.
Plánované zmeny legislatívy:
Od marca 2021 by mal byť Zákonník práce flexibilnejší a konkrétnejšie upraví aj prácu z domu.
Domácka práca alebo telepráca bude vtedy, ak sa pravidelne vykonáva v domácnosti zamestnanca.
Vtedy vznikajú firmám nové povinnosti. Za domácku prácu sa nepovažuje príležitostný home office
napr. pri mimoriadnych okolnostiach (technické príčiny, mimoriadna potreba starať sa o dieťa, ...).
Pri domáckej práci (telepráci) musí zamestnávateľ zabezpečiť pracovné prostriedky na výkon práce.
Ak to nevie splniť, môže sa so zamestnancom dohodnúť, že bude používať vlastné prostriedky. Vtedy
mu však bude firma povinná uhradiť zvýšené výdavky spojené s používaním vlastných prostriedkov.
Tento príjem teda bude predstavovať príjem oslobodený od dane, výdavky však musia byť
opodstatnené (Aký rýchly internet zamestnanec potrebuje pre prácu z domu? Koľko energie naviac
spotrebuje?) a nejakým spôsobom (reálne alebo paušálom) zdokumentované.
Dôležitou zmenou má byť aj ochrana súkromného života zamestnanca, ktorý má tzv. právo odpojiť
sa. Nemusí pracovať mimo svojho oficiálneho pracovného času, ak nejde o prácu nadčas alebo
pracovnú pohotovosť. Na telefóne a emailoch teda nemusí byť večer a ani počas sviatkov alebo
dovolenky.
O výslednej podobe zmien v Zákonníku práce týkajúcich sa home office rozhodnú poslanci
parlamentu.
Súbory na stiahnutie
O SKDP
Slovenská komora daňových poradcov (SKDP) združuje daňových poradcov a udržiava úroveň daňového poradenstva na Slovensku. Jej cieľom je podporovať všetkých členov komory v ich profesii a poskytovať im pravidelné odborné vzdelávanie počas celej kariéry. Podieľa sa na príprave legislatívy a snaží sa ovplyvniť jej výslednú podobu. Slovenská komora je členom medzinárodnej Európskej daňovej konfederácie (CFE - Confederation Fiscale Europeenne), ktorá združuje národné organizácie (komory).
V prípade otázok kontaktujte
Mgr. Martina Rybanská
špecialista pre PR a internú komunikáciu
email: press@skdp.sk,
tel: +421 915 908 760
Trnavská cesta 74/A, 821 02 Bratislava
Aktuality
Podnikatelia si už môžu vybrať digitálneho poštára pre elektronickú fakturáciu
Finančná správa informovala o spustení e-fakturácie a dokončení implementácie adresárovej služby a funkcionality na portáli finančnej správy, ktorá umožňuje podnikateľom vybrať si konkrétneho poskytovateľa doručovacej služby, tzv. digitálneho poštára.
Stabilizačné opatrenia pre podnikateľské prostredie
Ministerstvo hospodárstva SR zverejnilo balík 38 prorastových opatrení na podporu ekonomického rastu. Niektoré opatrenia budú mať vplyv na verejné financie, pričom ich implementácia bude predmetom ďalšieho rozpočtového a legislatívneho procesu. Predloženie takýchto opatrení s prorastovým efektom bude závisieť od dohody na rozpočte verejnej správ na rok 2027.
Novela Daňového poriadku - záložné právo k motorovému vozidlu a daňová exekúcia
DP 563/09 DP 563/09, § 113 DP 563/09, § 148a DP 563/09, § 81 DP 563/09, § 82 DP 563/09, § 90NR SR schválila návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, ktorým sa mení a dopĺňa aj zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok).
Novela zákona o sociálnom poistení
NR SR schválila poslaneckú novelu zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Pre vznik povinného poistenia SZČO sa zavádza príjmová hranica, tzv. príjmový test, podľa ktorého povinné poistenie a povinnosť platiť poistné vznikne len tým SZČO, ktorých príjem z podnikania a z inej SZČ za relevantný kalendárny rok presiahne 10,5-násobku sumy životného minima (pre zdaňovacie obdobie 2025 je to suma 2 876,90 eura). Kľúčové prvky právnej úpravy účinnej od 1. januára 2026 zostávajú naďalej zachované.