Daňové priznanie nejde vypracovať bez dokladov

Neúplné účtovníctvo, chýbajúce pokladničné doklady, či nesprávne uplatňovanie paušálnych výdavkov. Toto je zlomok nedostatkov, s ktorými sa v praxi stretávajú daňoví poradcovia v tomto období pri vypracovaní daňových priznaní (DP) za svojich klientov. 

Posledné marcové dni sú mimoriadne hektické nielen pre samotných daňovníkov, ale aj pre daňových poradcov, ktorých naplno zamestnáva vypracovanie DP. Musia sa napríklad popasovať s neúplným účtovníctvom, či chýbajúcimi dokladmi. K vyplneniu daňového priznania je potrebné napríklad potvrdenie od zamestnávateľa o príjme, pokladničné doklady, rodný list detí, či výpis z doplnkového dôchodkového sporenia, alebo banky. „Stáva sa, že musíme klientov urgovať, aby predložili všetky potrebné doklady. Stretávame sa aj s tým, že klienti infiltrujú súkromné výdavky, resp. náklady v rámci tých podnikateľských, nepredložia všetky príjmy, napr. zo zdrojov v zahraničí, alebo si nesprávne uplatňujú paušálne výdavky pri pasívnom prenájme,” priblížila daňová poradkyňa zo Slovenskej komory daňových poradcov (SKDP) Dagmar Bednáriková. 

Dôležité pritom je, aby všetky údaje uvádzané v DP, boli presné. „Napríklad živnostník musí presne vyčísliť sumy úhrad od klientov a presné sumy zaplateného poistenia počas roka. Často teda vstupujú do svojho internetbankingu a filtrujú príjmy a výdavky práve odtiaľ,“ uviedla daňová poradkyňa zo SKDP Marcela Bošková. 

Daňovníci tiež často zabúdajú na povinnosť podať DP v prípade predaja nehnuteľnosti. “Prenajímatelia nehnuteľností sú rozčarovaní zo zložitosti tlačiva daňového priznania, ktoré má 18 strán a vyplniť ho bez pomoci je pre nich často nemožné. Podnikatelia, ktorí už podnikajú dlhodobo, na zložitosť a byrokraciu rezignovali. Neteší ich, ale zmierili sa s tým, že to musia absolvovať. Práve táto skupina najviac oceňuje pomoc daňového poradcu, ktorí ich od mnohého odbremení,“ doplnila Bošková. 

Daňoví poradcovia majú skúsenosti i s klientmi, ktorí si nechávajú marcové povinnosti na poslednú chvíľu. Neplatí to však vo všetkých prípadoch. Niektorí majú aj objektívne dôvody, prečo nedokážu podať DP skôr ako na konci marca. Príkladom môže byť občan, ktorý je zamestnaný a zároveň prenajíma byt. „Musí si podať sám DP. To však nevie urobiť skôr, ako mu jeho zamestnávateľ vystaví potvrdenie o jeho príjmoch. Zamestnávateľ však v januári spracúva mzdy za december. Následne čaká, či zamestnanec do 10. februára požiada o ročné zúčtovanie. A až následne zamestnávateľ v lehote do 10. marca vystaví potvrdenie pre zamestnanca. Objektívne teda občania ani nevedia podať priznanie skôr. Jednoducho nemajú všetky potrebné podklady, na ktoré musia čakať, kým im ich zamestnávateľ, banka či doplnková dôchodková spoločnosť vystavia,“ vysvetľuje Bošková. 

Daňovníci pritom majú možnosť oznámiť finančnej správe predĺženie lehoty na podanie DP o tri, resp. o šesť mesiacov. Aj o výhodnosti tohto kroku sa radia s daňovými poradcami. „Odklad využívajú klienti najmä, ak nemajú skompletizované doklady, alebo sú vo finančnej tiesni, ale aj vtedy, ak si chcú rozložiť čas na spracovanie minuloročnej agendy, najmä v zložitejších prípadoch, pri kryptomenách, cenných papieroch a podobne,” spresňuje Bednáriková. Tento čas podľa jej slov využívajú na dohľadanie dokumentácie, či na dôkladnú kontrolu, aby sa vyhli opravám a prípadnýmm hroziacim sankciám. „Ak vedia, že im vznikne vysoký nedoplatok, môžu odklad využiť na lepšie rozvrhnutie financovania a pripraviť sa na úhradu dane,” dodala Bednáriková.