Miriam Galandová - SKDP trvá na svojom názore, že v procese tvorby úplne NOVÉHO zákona o dani z príjmu chýba dostatočná odborná celospoločenská diskusia a účinnosť zákona od 1.1.2020 je nereálna.
Mrzí nás, že Ministerstvo financií kriticky vníma snahu odbornej verejnosti, aby výrazné zásahy do podnikateľského prostredia sprevádzala tomu zodpovedajúca diskusia.
Ministerstvo financií zverejnilo v decembri 2018 predbežnú informáciu, ktorá hovorí o novele zákona a nie o "úplne novom" zákone, ako je to uvedené v dnešnej tlačovej správe MF.
Ministerstvo financií nezverejnilo svoju predstavu ani koncepciu nového zákona, preto je veľmi zložité predkladať relevantné návrhy. K dispozícii je iba pár stranová analýza týkajúca sa opatrení na zlepšenie podnikateľského prostredia, ktorá obsahuje len zopár opatrení. Uvedené neindikuje potrebu nového zákona.
Príprava nového zákona o dani z príjmov si zaslúži dôkladnú prípravu a diskusiu. Pre ilustráciu, podobný proces v ČR pri tvorbe zákona nie je zavŕšený ani po dvoch rokoch, ich analýza obsahuje 119 strán a verejnosť je dôsledne oboznámená so zámerom predkladateľa a mala možnosť sa k nemu vyjadrovať vo viacerých kolách.
V prílohe posielame predbežnú informáciu, ktorá hovorí o Návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, čo znamená, že ide o novelu predmetného zákona.
Naša tlačová správa:
Ministerstvo financií pripravuje nový zákon o dani z príjmov, ktorý by mal platiť od 1.1.2020. Takto nastavenú účinnosťpovažujeme za nevhodnú. Zamýšľaný obsah nového zákona je otázny. Napriek tomu, že zákon by mal platiť už onedlho, nie sú známe ciele nového zákona, chýba verejná diskusia s odborníkmi, či akademikmi.
Miriam Galandová– Slovenská komora daňových poradcov:“Nový zákon by mal priniesť koncepčné zmeny, lebo predstavuje príležitosť urobiť reformua zatraktívniťpodnikateľské prostredie. Keďže plánované úpravy nie sú známe ani začiatkom marca, hrozí, že nový zákon nebude obsahovať koncepčné zmeny alebo budú pripravené narýchlo a neprejdú diskusiou s odbornou verejnosťou.“
Nedostatok času na prípravu a nedostatok času na diskusiu s odborníkmi môže viesť k neskorším problémom s interpretáciouzákona. Nový zákon s účinnosťou od 1.1.2020 považujeme za premrhanú šancu efektívne a profesionálne nastaviť nový koncept dane z príjmov.
V rámci konzultácie k predbežnej informáciio pripravovanom zákone, SKDP predložila viac ako 40 návrhov. Niektoré boli koncepčného charakteru, iné navrhovali odstránenie nezrovnalostí v súčasnom právnom predpise.
Naše návrhy: Odpočet daňovej straty - Navrhujeme prehodnotiť súčasné podmienky umorovania strát. Aktuálnystav prakticky znemožňuje úplný odpočet straty u podnikateľa, ktorý je viac ako jeden rok v strate. To poškodzuje podnikateľov, keďže si príjmy nemôžu znížiť o legitímne daňovo uznateľné výdavky. Riešením by bola možnosť odpísať si stratu aj nerovnomerne a počas dlhšieho obdobia.
Zrušenie podmienenia daňovej uznateľnosti výdavkov po zaplatení - Navrhujeme významne zredukovať podmienku zaplatenia pri daňových výdavkoch. Od roku 2015 sa rozšíril okruh nákladov, ktoré sú daňovo uznané až po zaplatení. Týka sa to napr. nájomného, licenčných poplatkov, poplatkov za sprostredkovanie, niektorých poradenských a právnych služieb a množstva iných výdavkov. V praxi je identifikácia týchto nákladov administratívne mimoriadne zložitá.
Spočítavanie strát a ich odpočet od základu dane–Daňovníci, fyzické osoby majú počas roka viacero druhov príjmov (z prenájmu nehnuteľností, príjmy z cenných papierov, ...) avšak stratu z jednej činnosti si nemôžu odpočítať od iných príjmov. V praxi tak dochádza k situácii, kedy daňovník môže prerobiť tisíce eur pri obchodovaní s cennými papiermi, ale nemôže si túto stratu odpočítať napríklad z príjmu, ktorý mal z prenájmu nehnuteľností. V konečnom dôsledku môže platiť vyššie dane ako sú jeho reálne príjmy.
Miroslav Marcinčin– Slovenská komora daňových poradcov:“V praxi vidíme prípady, kedy sa podobné príjmy zdaňujú rôzne. Podobný príjem sa raz nemusí zdaňovať vôbec, inokedy sa platí 19% alebo 25% daň a k nej +14% zdravotné poistenie. Tiež stratu z minulých rokov si nepodnikatelia pri pasívnych príjmoch nemôžu umoriť. V praxi potom platia dane z vyššej sumy než sú ich skutočné príjmy.To je daňovníkmi mnohokrát vnímané ako nespravodlivé, zdaňovanie ako nelogické, nesystémové, založené na formalitách a nie naprincípoch a klesá ich ochota platiť dane.“
Ideálnym riešením by bolo, aby sa avizované zmeny zamerané na podporu malých a stredných podnikateľov dosiahli novelou zákona. Úplne nový zákon o dani z príjmu by tak mohol vzniknúť v širšom časovom horizonte. Odborníci by spolu s Ministerstvom financií mali dostatok času na prácu na novej koncepcii a kvalitatívnej zmene zákona.
