Združenie podnikateľov Slovenska: Parlament a ministri musia opravovať zbabranú konsolidačnú legislatívu

Poslanci a vláda bez diskusie schvaľujú konsolidačné opatrenia a potom opakovane opravujú chyby skôr ako zákony začnú platiť. Pred rokom takto menili transakčnú daň, teraz narýchlo opravovali novelu o firemných autách a chystajú sa zmeny tzv. mikroodvodu pre živnostníkov.

Ministerstvo práce začalo legislatívny proces a diskutuje s odborníkmi a zástupcami podnikateľov o tom, ako vyriešiť problémy spôsobené zavedením tzv. mikroodvodu pre živnostníkov a iné samostatne zárobkovo činné osoby. Ide o jeden z mnohých prípadov, kedy legislatívu treba opravovať ešte predtým, ako začne fungovať v praxi, pretože by spôsobila vážne komplikácie.

“Živnostníci a ďalšie SZČO sa stali obeťou nekoncepčných rozhodnutí. Zákony, ktoré zásadne ovplyvňujú život desiatok tisíc ľudí pracujúcich na seba, si zaslúžia odbornú diskusiu predtým, ako sú schválené – nie až vtedy, keď treba zachraňovať dôsledky chaotických krokov. Namiesto zvýšeného výberu odvodov môže byť výsledkom hromadné ukončovanie podnikania, ale aj komplikácie pri súdnych konaniach,” upozorňuje Ján Solík, prezident Združenia podnikateľov Slovenska. 

Problém v praxi budú mať nielen živnostníci, ale aj odborníci, ktorí na svoju činnosť potrebujú “licenciu”. Ide napríklad o architektov, veterinárov, advokátov alebo daňových poradcov. Štát ich totiž automaticky považuje za podnikateľov, aj keď samostatne nepodnikajú, ale pracujú napríklad ako zamestnanci. Odvody z podnikania majú platiť len preto, že majú oprávnenie na svoje povolanie, pričom vôbec nie je nezohľadnené platenie odvodov z iného typu príjmu.  Vo výsledku môžu odvody platiť dvakrát: zo svojej mzdy aj z podnikania, ktoré v skutočnosti nevykonávajú.

“Schválené zmeny nútia daňových poradcov platiť mikroodvod aj v prípade, že podnikateľskú činnosť nevykonávajú. Rovnaký problém majú aj mnohé iné profesie. Jednoduchým riešením by napríklad mohlo byť zbaviť regulované profesie povinnosti platiť mikroodvod v prípade, že odvody už platia z iného titulu (napr. zo zamestnania),” konštatuje Miriam Galandová, prezidentka Slovenskej komory daňových poradcov.

Dôsledky schválených zmien sú však oveľa širšie ako len platenie odvodov. Medzi skupiny, ktorým sa nebude oplácať vykonávať svoju činnosť popri zamestnaní či dôchodku, patria aj znalci, prekladatelia a tlmočníci. Ak v dôsledku mikroodvodu skončia, bude to mať dopad aj na súdne konania.

“Znalci už dnes pracujú pre súdy za ceny stanovené pred 20 rokmi, aj preto ich je nedostatok. Ak k tomuto neriešenému problému pridáme náklady v stovkách eur na zvýšené odvody, prestanú túto činnosť vykonávať najmä tí, ktorí si iba privyrábajú znalectvom popri zamestnaní či počas dôchodku. Štát nielenže nezíska viac peňazí do rozpočtu, ale naopak, predĺži sa už beztak rekordná dĺžka súdnych konaní,” potvrdzuje Ľudovít Šrenkel z Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline.

Ide o jeden z mnohých príkladov neplánovaných, no negatívnych a často nezvratných následkov legislatívy pripravovanej bez diskusie a analýzy dopadov. Existuje pritom riešenie, ktoré je férové pre štát aj podnikateľov – je ním ročné zúčtovanie sociálneho poistenia. Každý by tak zaplatil odvody podľa skutočného zárobku, podobne ako je to pri daniach a zdravotných odvodoch.

Namiesto intenzívnej práce na zavedení zúčtovania sociálnych odvodov však ministerstvo práce od tejto úlohy pred viac ako rokom upustilo s odôvodnením, že existujú pochybnosti o jeho efektivite, pretože si vyžaduje 30 miliónov eur na úpravu IT systémov, 480 nových úradníkov a 5,1 milióna eur ročne na poštovné.

„V 21. storočí, v čase digitalizácie, znie absurdne odôvodnenie, že ročné zúčtovanie sociálneho poistenia nemožno zaviesť bez stoviek nových úradníkov a miliónov eur na poštovné. Zvlášť, ak hovoríme len o prvom kroku k spojeniu výberu daní a odvodov, ktorý by naopak mal v konečnom dôsledku priniesť úspory v počtoch úradníkov,” dodáva Ján Solík, prezident Združenia podnikateľov Slovenska.

V súčasnej situácii je potrebné minimalizovať nezvratné dopady schválených opatrení. Oslobodiť od platenia odvodov tých, ktorí ich už platia z iného titulu a vrátiť sa k hranici príjmu, kedy sa odvody neplatia. Zároveň je nutné začať pracovať na zavedení ročného zúčtovania sociálneho poistenia a následnom zjednotení výberu daní a odvodov, o ktorom sa hovorí už 20 rokov.  Štát by si mal uvedomiť svoju zodpovednosť za predvídateľné podnikateľské prostredie a skoncovať s nadužívaním skrátených konaní, aby nebolo potrebné narýchlo opravovať chyby a predchádzať problémom.