Občiansky zákonník

Anotácia:

Cieľom nového Občianskeho zákonníka je 

- odstrániť relikty socialistického prístupu k súkromnému právu, t. j. odstrániť úpravu, ktorá je ešte aj v súčasnosti obsahom poplatná dobe svojho vzniku ako úprava, len pre základné, typizované situácie bez možnosti dispozitívnej odchýlky od kogentného znenia zákona, 

- zmodernizovať súkromné právo zavedením chýbajúcich inštitútov, ktoré každá moderná európska právna úprava súkromného práva pozná a pracuje s nimi, 

- pozdvihnúť význam autonómie vôle v takom význame, že nový Občiansky zákonník má byť nosným pilierom slobodného uváženia a voľby každého jednotlivca o tom, ako chce žiť a usporiadať si svoje životné situácie tak, aby ingerencia štátu do toho bola minimálna, 

- zjednotiť podstatnú časť súkromnoprávnej úpravy odstránením duplicity právnej úpravy a presunom úpravy z osobitných predpisov do Občianskeho zákonníka všade tam, kde to dáva zmysel a prináša pridanú hodnotu, 

- sprehľadniť a vyjasniť systém súkromného práva, a teda, lepšie prepojiť tú úpravu, ktorá zostane zachovaná v osobitných predpisoch s úpravou Občianskeho zákonníka a vyjasniť a zjednotiť vzťahy medzi nimi vrátane terminológie.

zákona sa skladá zo siedmych častí. Pred samotným paragrafovým znením uvádzajú návrh zákona základné princípy, na ktorých je budovaný samotný návrh zákona. Základné princípy tvoria rámec výkladových pravidiel, v súlade s ktorými majú byť aplikované a interpretované právne normy budúceho Občianskeho zákonníka.

Prvá časť zákona je venovaná úprave všeobecných inštitútov, konkrétne 
-    upravuje sa právna úprava predmetu súkromnoprávnych vzťahov, definícia pojmu zviera, definície právneho úkonu, nakladanie s právnymi predmetmi,
-    zavádza sa jednotná, trojročná všeobecná premlčacia doba,
-    upúšťa sa od preferovania absolútnej neplatnosti právnych úkonov a pristupuje sa k preferovaniu platnosti tam, kde to korešponduje s vôľou konajúcich subjektov, pričom súčasne sa limituje autoritatívna ingerencia štátu prostredníctvom súdov vyhlasujúcich neplatnosť právnych úkonov na minimum,
-    reaguje sa na kontinuálne narastajúci význam elektronickej komunikácie v právnom styku, precizuje sa úprava právnych úkonov v elektronickej podobe pri súčasnom zachovaní právnej istoty,
-    prispôsobuje sa právna úprava premlčania  moderným európskym trendom a zároveň sa výrazne zjednodušuje, súčasne sa navrhuje zjednotenie občianskoprávneho a obchodnoprávneho režimu premlčania a maximálne zjednotenie a zjednodušenie premlčacích lehôt,
-    nahrádza sa relatívna neplatnosť inštitútom zrušiteľnosti s výraznejšou ochranou tretích strán konajúcich v dobrej viere,
-    zjednocuje a zjednodušuje sa právna úprava zastúpenia, ktorá zároveň reaguje na mnohé problémy z aplikačnej praxe.

V oblasti právnej úpravy ochrany spotrebiteľa nedochádza k zmenám a ako taká ostáva v súlade s požiadavkami práva Európskej únie a vysokým štandardom ochrany slabšej strany.

V druhej časti zákona sa 
-    precizuje právna úprava fyzických osôb a opatrovníctva,
-    prijíma základná úprava právnických osôb, ktorá doposiaľ s výnimkou obchodných spoločností absentovala, čo napr. prostredníctvom povinností štatutárnych orgánov posilní ochranu tretích osôb konajúcich v dobrej viere,
-    prijíma koncepčná zmena pri prejave vôle právnickej osoby jej štatutárnym orgánom zo súčasného priameho konania na nepriame konanie (konanie v zastúpení), vrátane určenia typu zastúpenia, ktoré sa bude na zastupovanie právnickej osoby jej štatutárnym orgánom aplikovať, 
-    stanovuje základný štandard výkonu pôsobnosti členov orgánov právnických osôb platný pre všetky typy právnických osôb, pokiaľ osobitná právna úprava tento štandard neupraví odchylne.

Tretia časť zákona upravuje majetkové vzťahy medzi manželmi (spoločné imanie manželov), ktoré v zásade zrkadlí doterajší právny stav.

Štvrtá časť zákona je venovaná úprave záväzkového práva, kde sa
-    do výslovnej právnej úpravy zapracúvajú mnohé závery judikatúry, čo sprehľadní právny systém, zjednoduší občanom možnosť informovať sa o svojich právach a zvýši právnu istotu,
-    zavádzajú inštitúty, ktoré v praxi fungovali, avšak vzhľadom na absentujúcu právnu úpravu boli vystavené právnej neistote (napr. prevod zmluvy, peňažná zábezpeka, jednostranné odpustenie dlhu),
-    posilňuje ochrana tretích osôb a právneho styku v kontexte postupovania pohľadávok, ktoré je dôležité pre modernú ekonomiku,
-    zavádza moderný a v iných právnych poriadkoch osvedčený jednotný systém následkov nesplnenia, ktorý sprehľadní a zjednotí následky porušenia všetkých typov zmlúv, pričom v súčasnosti je potrebné tieto následky hľadať v neúplnej úprave jednotlivých zmluvných typov,
-    v rámci procesu uzatvárania zmlúv zavádzajú inštitúty osvedčené v príbuzných právnych poriadkoch, ktorých úprava doteraz absentovala (napr. zodpovednosť za nepoctivé rokovanie, písomné potvrdenia ústnych zmlúv, kontrola štandardizovaných zmlúv),
-    upravujú mnohé sporné otázky týkajúce sa náhrady škody, najmä možnosť vopred sa vzdať nároku na náhradu škody, ktorá má byť v zásade prípustná v súlade s autonómiou vôle, ale nesmie chrániť úmyselných škodcov,
-    výslovne upravuje tzv. zastretý úrok z omeškania, ktorý v aplikačnej praxi spôsobuje problémy,
-    upravuje sporná otázka nemajetkových nárokov z porušenia zmluvy (napr. zrušenie svadobnej hostiny v posledný deň, kedy je len vrátenie zálohy zjavne neadekvátne),
-    rozširuje rozsah explicitne upravených skutkových podstát zodpovednosti za škodu a priznáva sa širší rozsah náhrady škody,
-    výslovne upravuje kontroverzná téma náhrady nemajetkovej škody sekundárnych obetí (napr. blízke osoby obete dopravnej nehody),
-    výrazne modernizuje úprava bezdôvodného obohatenia, nakoľko súčasná úprava nedáva odpovede na mnohé situácie praktického života, pričom novou úpravou tak dôjde k zvýšeniu právnej istoty,
-    zjednocuje občianskoprávna a obchodnoprávna úprava (odstraňuje sa dualizmus niektorých zmluvných typov ako kúpna zmluva či zmluva o diele),
-    kategorizujú záväzky z právnych úkonov (zmluvy o prevode vlastníctva, zmluvy o prenechaní veci na užívanie, zmluvy o konaní alebo výsledku konania, odvážne zmluvy, záväzky z právnych úkonov jednej osoby),
-    precizuje právna úprava darovacej zmluvy, obstarávateľských zmlúv, zmluvy o preprave,
-    menia vybrané ustanovenia v úprave nájomnej zmluvy, ktoré sú prekonané (upúšťa sa od nájmu nebytových priestorov) a dopĺňajú ustanovenia, ktoré si vyžiadala prax (prednájomné právo alebo všeobecná inflačná doložka),
-    zjednocujú jednostranné záväzky podľa súčasného Občianského zákonníka (verejná súťaž a verejný prísľub) a podľa Obchodného zákonníka (sľub odškodnenia a obchodná verejná súťaž).

Piata časť zákona vymedzuje vecné práva, v rámci ktorých sa
-    upravuje právna úprava držby,
-    posilňuje dobromyseľnosť nadobúdania vlastníckeho práva k hnuteľným veciam,
-    konštruujú dva všeobecné spôsoby dobromyseľného nadobúdania práv budovaných na pozitívnej a negatívnej stránke materiálnej publicity katastra nehnuteľností,
-    nerozlišuje podielové a bezpodielové spoluvlastníctvo, upravuje sa iba ekvivalent podielového spoluvlastníctva a
-    nahrádza pojem práva k cudzím veciam pojmom obmedzené vecné práva.

V šiestej časti zákona sa
-    presadzuje princíp autonómie vôle osoby poručiteľa,
-    rozširujú právne úkony pre prípad smrti a zavádzajú sa nové delačné dôvody (dedičská zmluva) a nové právne inštitúty (odkaz, príkaz a správca dedičstva),
-    rozširuje okruh zákonných dedičov v tretej skupine na potomkov súrodencov poručiteľa  ad infinitum a vo štvrtej skupine tak, že ak nededí niektorý z prarodičov, nastupuje na jeho podiel na dedičstve reprezentácia do dvoch stupňov, zároveň dochádza k rozšíreniu okruhu zákonných dedičov, ktorým sa sleduje cieľ zníženia prípadov odúmrti,
-    mení právna úprava závetu, vydedenia i úprava neopomenuteľných dedičov (povinný podiel za znižuje u maloletého potomka na 3/4 a u plnoletého potomka na 1/4),
-    upravuje delená zodpovednosť dedičov za pozostalostné dlhy a
-    zavádza potvrdenie dedičstva a deľba dedičstva jedným uznesením súdu; pri dedičstvách s komplikovanou štruktúrou alebo s vyššou cenou môže potvrdenie dedičstva do spoluvlastníctva spôsobovať problémy, vytvára sa preto možnosť pre súd takéto dedičstvo autoritatívne vyporiadať.

Siedma časť zákona je typicky venovaná úprave spoločných, prechodných, záverečných a zrušovacích ustanovení.

Ústavnoprávny výbor NR SR odporučil parlamentu schváliť vládny návrh nového Občianskeho zákonníka, zároveň k nemu prijal rozsiahly balík pozmeňujúcich návrhov. Väčšinu tvoria technické úpravy, no niekoľko zmien prináša aj vecný posun.

Najviac sa dotknú dlžníkov, ktorí sú spotrebiteľmi. Ak splácajú dlh len čiastočne, platba sa má najskôr použiť na náklady spojené s uplatnením pohľadávky, potom na istinu, následne na úrok a až nakoniec na úrok z omeškania. Cieľom je, aby splátky čo najskôr znižovali samotný dlh, čo je dôležité najmä pri úveroch a pôžičkách sociálne slabších ľudí.

Zmeny sa týkajú aj manželov. Ak má dlh len jeden z nich, exekúcia môže postihnúť vec zo spoločného imania len do polovice jej hodnoty. Táto polovica sa potom stane výlučným majetkom druhého manžela. Pohľadávky vzniknuté pred účinnosťou nového zákona sa však posúdia podľa starých predpisov, takže exekúcia pôjde na celý manželský majetok.

Posilňuje sa ochrana maloletých. Ak nejde o bežnú vec, bude na nakladanie s ich majetkom potrebné schválenie súdu. To platí aj pri udelení, zmene či odvolaní súhlasu na podnikanie maloletého.

Z návrhu zákona vypadli dva nové inštitúty. Osobný štatút právnických osôb má byť zaradený do právnej úpravy medzinárodného práva súkromného a správa zabezpečenia záväzku do sektorových predpisov.

Úpravu doznalo aj záložné právo. Pri výkone záložného práva sa vracia ustálený režim konania „v mene záložcu“, čo žiadal bankový sektor. Spresňuje sa aj tzv. vlastnícke záložné právo: záložca, na ktorého prešlo, ho nemôže sám vykonať, ale prednostný záložný veriteľ môže nárokovať uspokojenie z výťažku podľa poradia a celý výťažok pôjde do notárskej úschovy.

V parlamente napokon boli prijaté aj dva pozmeňujúce poslanecké návrhy. Zaviesť sa tak má inštitút podzáložného práva aj inštitút súkromného fondu.

Zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2027.
 

Článok SKDP k téme