Novela zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti (AML zákon)

Hlavným cieľom schváleného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu (zákon AML), a ktorým sa menia a dopĺňajú ďalšie zákony, je odstránenie zostávajúcich nedostatkov vytýkaných Výborom MONEYVAL (Výbor expertov Rady Európy pre hodnotenie opatrení proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti a financovaniu terorizmu), ktoré boli identifikované v rámci odporúčania FATF č. 10, ktoré patrí medzi tzv. veľkú šestku odporúčaní, ktoré sú považované za kľúčové a kladie sa na ne veľký dôraz. Odporúčanie FATF č. 10 upravuje podmienky vykonávania starostlivosti vo vzťahu ku klientovi.

Prijatou novelou sa majú odstrániť nedostatky v oblasti:

• identifikácie a overenia identifikácie konečného užívateľa výhod (KUV),
• definície konečného užívateľa výhod pri združeniach majetku a v prípade zahraničného zvereneckého fondu,
• povinnosti identifikácie fyzických osôb zastávajúcich riadiace funkcie a upraviť oprávnenie povinných osôb v prípade podozrenia na vykonávanie neobvyklej obchodnej operácie.

Zmeny a doplnenia zákona AML:

• Úpravou a doplnením § 6a ods. 1 zákona AML sa rozširuje definícia konečného užívateľa výhod pri združeniach majetku a zahraničných zvereneckých fondoch 
   
• Doplnením § 7 ods. 1 písm. b) zákona AML sa dopĺňa povinnosť získať mená a priezviská osôb, ktoré zastávajú funkcie v riadiacom orgáne právnickej osoby a združenia majetku, za ktorý je potrebné považovať u najčastejších foriem podnikateľských subjektov, ako sú akciové spoločnosti a spoločnosti s ručením obmedzeným,  štatutárny orgán. 

Cieľom doplnenia je zosúladiť rozsah identifikácie pri PO a združeniach majetku s odporúčaním FATF č. 10.9b), ktoré požaduje získanie mien relevantných osôb, ktoré zastávajú funkciu vo vyššom vedení. Výborom Moneyval bola táto požiadavka špecifikovaná o „získanie mien všetkých osôb zastávajúcich vrcholové riadiace pozície (napr. vrcholoví riaditelia). Doterajšia úprava vyžadujúca iba identifikáciu osoby oprávnenej konať v mene PO nespĺňala túto požiadavku. 

• Zmeny vo vzťahu k overeniu identifikácie konečného užívateľa výhod klienta

Úpravou § 10 ods. 1 písm. b) zákona AML má odstrániť kľúčový nedostatok vytýkaný Výborom Moneyval a tiež nedostatok vytýkaný Európskou komisiou v rámci konania INFR 2020/2227, ktorým bolo, že povinným osobám je umožnené spoliehať sa pri overení identifikácie konečného užívateľa výhod klienta na údaje získané z registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci, pričom tento register nie je možné považovať za dôveryhodný zdroj informácií. 

Podľa štandardov FATF musia povinné osoby overovať informácie o KÚV zo spoľahlivých zdrojov vo všetkých prípadoch, nie iba ak ide o klienta zaradeného do vyššej rizikovej kategórie. Táto požiadavka vyplýva aj z čl. 30 ods. 8 Smernice (EÚ) 2015/849 v platnom znení, podľa ktorej sa povinné subjekty nemôžu opierať výlučne o centrálny register.

Pri vykonávaní starostlivosti vo vzťahu ku klientovi a identifikovaní konečného užívateľa výhod klienta, budú povinné osoby povinné overovať si informáciu o KUV z ďalšieho spoľahlivého zdroja vo všetkých prípadoch, nie len v prípade zvýšeného rizika. 

• Doplnenie združenia majetku do § 10 ods. 8 písm. c) zákona AML 

Ide o reakciu na výčitku uplatnenú Výborom Moneyval, podľa ktorej absencia združenia majetku v tomto ustanovení (základná starostlivosť pri príjemcovi poistného plnenia zo životného poistenia) je v rozpore s odporúčaním FATF č. 10.13.

• Novou úpravou § 10 ods. 9 zákona AML sa povinnej osobe dáva na výber, či bude pokračovať vo vykonávaní starostlivosti vo vzťahu ku klientovi alebo v nej nebude pokračovať, ak má za to, že by jej pokračovaním mohlo dôjsť k odhaleniu jej podozrenia

Ak majú povinné osoby podozrenie, že klient pripravuje alebo vykonáva neobvyklú obchodnú operáciu, v súčasnosti majú povinné osoby povinnosť nepokračovať vo vykonávaní starostlivosti vo vzťahu ku klientovi. Výborom Moneyval bolo vyčítané, že uvedené nemá byť povinnosťou, ale iba oprávnením.

• Zmena spôsobu ohlasovania neobvyklej obchodnej operácie FSJ - § 17 ods. 2 zákona AML

Ide o formálne zosúladenie zákonnej úpravy zasielania hlásení o neobvyklých obchodných operáciách so zaužívanou praxou, kedy povinné osoby zasielajú hlásenia výlučne prostredníctvom systému Go AML. 

Od 1. januára 2025 využíva FSJ nový informačný systém GoAML na prijímanie, evidenciu a analýzu hlásení o neobvyklých obchodných operáciách, ktoré zasielajú povinné osoby FSJ, a preto nie je žiadúce ani účelné, aby povinné osoby mali možnosť zasielať hlásenia inou formou ako elektronicky prostredníctvom tohto systému. Na stránke FSJ je uverejnený podrobný návod, ako postupovať pri podaní hlásenia prostredníctvom tohto systému a zároveň je na FSJ na to určená osoba, ktorá zabezpečuje poradenstvo a poskytuje súčinnosť povinným osobám na základe žiadosti. 

• Úprava § 21 ods. 2 zákona AML sa týka povinnosti zaregistrovať sa v novom informačnom systéme FSJ 
  Následne budú môcť povinné osoby prijímať zo strany FSJ nové informácie, trendy v AML/CFT oblasti, čo im zároveň umožní lepšie si plniť povinnosti vyplývajúce im zo zákona v tejto oblasti. 

Doterajšia úprava požadovala od povinných osôb mať zavedený účinný systém, ktorý umožní prostredníctvom bezpečných komunikačných kanálov zaručujúcich dôvernosť komunikovať s FSJ. Nový informačný systém GoAML umožňuje nie len prijímať hlásenia od povinných osôb, ale aj účinne a efektívne komunikovať s FSJ. 

Povinnosť efektívnej komunikácie s povinnými subjektami vyplýva pre FSJ aj z odporúčania FATF č. 26 a 28, ktoré v rámci rizikovo orientovaného dohľadu vo vzťahu k povinným osobám požaduje, aby dohľadové orgány mali účinné mechanizmy a postupy umožňujúce efektívny spôsob komunikácie s povinnými subjektami. Zo strany FSJ sa požaduje, aby rýchlym a efektívnym spôsobom dokázala informovať povinné subjekty o nových rizikách v AML/CFT oblasti, o nových zákonných požiadavkách kladených na povinné osoby, atď. 

• Doplnením § 24b zákona AML sa ustanovuje, aby zahraničné trusty (zverenecké fondy), ktoré majú správcov s rezidenciou na území SR, viedli záznamy požadované štandardom minimálne 5 rokov

Doplnenie vyplynulo z odporúčaní pre Slovenskú republiku zo správy a odporúčaní Globálneho fóra OECD pre transparentnosť a výmenu informácií z roku 2020. 

• Doplnením nového ustanovenia § 24c o Registri zahraničných zvereneckých fondoch do zákona AML sa ustanovujú povinnosti pre správcu zahraničného zvereneckého fondu registrovať ho a poskytnúť údaje o jeho KUV

Potreba novej úpravy vyplynula zo stanoviska Európskej komisie, ktorá SR vyčítala nedostatočnú transpozíciu článku 31 ods. 3a smernice (EÚ) 2015/849 v platnom znení, ktorá sa týka evidovania správy zvereného majetku resp. zvereneckých fondov. Napriek tomu, že správa zvereného majetku nie je v slovenskom právnom poriadku vymedzená, podľa stanoviska Európskej komisie je potrebné reagovať aj na „cezhraničné situácie“, teda na situácie, kedy je zverenecký fond zriadený právom iného štátu, avšak má nejakú väzbu na SR, či už v podobe pobytu správcu na území SR, obchodných vzťahov alebo nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na území SR. 

V novom ustanovení § 24c sa zriaďuje register zahraničných zvereneckých fondov, ktorého správcom bude MV SR. Upravujú sa podmienky zápisu zahraničného zvereneckého fondu do registra, ustanovuje sa rozsah zapisovaných údajov, lehoty na zápis týchto údajov, v súlade s požiadavkou smernice sa ukladá povinnosť vydať potvrdenie o vykonanom zápise a tiež výnimka z povinnosti vykonať zápis. Lehoty na zápis údajov sú v súlade s lehotami uvedenými v článku 67 nariadenia (EÚ) 2024/1624 z 31. mája 2024 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktoré od 10. júla 2027 nahradí smernicu (EÚ) 2015/849 v platnom znení. 

Ust. § 24c nadväzuje na doterajšie ustanovenie § 24b, ktoré ukladá správcovi zahraničného zvereneckého fondu informačnú povinnosť vo vzťahu k povinnej osobe.

Zápis zahraničného zvereneckého fondu, ktorý nemá právnu subjektivitu a ktorý bol zriadený podľa práva iného štátu do registra nemení nič na tom, že takýto subjekt nie je spôsobilý nadobudnúť nehnuteľnosť na území SR. Zápis zahraničného zvereneckého fondu v registri nemá vplyv na katastrálne konanie a platnosť zmluvy, ktorou zahraničný zverenecký fond nadobúda nehnuteľnosť. Okresný úrad, katastrálny odbor nebude skúmať zápis v registri zahraničných zvereneckých fondov.

• Dopĺňa sa § 33 zákona AML o iných správnych deliktoch - nadväznosti na novú povinnosť zavedenú v § 24c a prechodnom ustanovení (registrovať údaje o zahraničnom zvereneckom fonde) sa zavádza nová skutková podstata správneho deliktu
   
• Doplnením prechodného ustanovenia § 36d sa ustanovuje polročná lehota na splnenie registračnej povinnosti:
  • povinnosť povinnej osoby zaregistrovať sa do 30. novembra 2026 v systéme FSJ v zmysle nového ustanovenia § 21 ods. 2 účinného od 1. júna 2026
  • povinnosť správcu zahraničného zvereneckého fondu zaregistrovať sa do 30. novembra 2026 do registra zahraničných zvereneckých fondov, ak k 1. júnu 2026 spĺňa ustanovené podmienky:
    • správca má adresu trvalého alebo iného pobytu alebo sídlo v SR,
    • obchodný vzťah zahraničného zvereneckého fondu s povinnou osobou alebo
    • zahraničný zverenecký fond vlastní nehnuteľnosť na území SR

Legislatívny proces k novele