Novela zákona o DPH - rozšírenie reverse charge na ďalšie služby

Anotácia:

Poslaneckým návrhom sa rozširuje existujúci model prenesenia daňovej povinnosti tzv. reverse charge ustanovený v § 69 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH na ďalšie vymedzené kategórie služieb:

•    služby v oblasti informačných technológií patriace do divízie 62 a triedy 63.11 štatistickej klasifikácie produktov podľa činností (CPA), patria sem napríklad: vývoj softvéru, správa infraštruktúry, hosting, outsourcing, databázové služby a technická podpora;

•    reklamné služby patriace do tried CPA 73.11 „Reklamné služby", CPA 73.12 „Sprostredkovanie predaja reklamného priestoru a času" a CPA 73.20 „Prieskum trhu a verejnej mienky“, patria sem najmä:
- digitálna reklama (online bannery, PPC kampane, sociálne siete, vyhľadávače),
- mediálne nákupy (nákup reklamného priestoru v tlači, rozhlase, televízii),
- správa reklamných kampaní (strategické plánovanie, creative, realizácia),
- sprostredkovanie reklamného priestoru a času,
- marketingové a promo balíky
- prieskum trhu a verejnej mienky;

•    poradenské činnosti a služby patriace do triedy CPA 70.22 „Poradenské služby týkajúce sa riadenia". Do tejto kategórie patria najmä:
- všeobecné podnikateľské poradenstvo,
- strategické a finančné poradenstvo,
- projektový manažment,
- poradenstvo v oblasti riadenia a optimalizácie procesov.

Rozšírenie mechanizmu RCH na tieto služby je koncipované ako sektorové, úzko zacielené opatrenie, ktoré má rešpektovať zásadu proporcionality a právnej istoty a nezasahovať do všeobecného pravidla, podľa ktorého je osobou povinnou platiť daň spravidla dodávateľ.

Návrh zákona nadväzuje na doterajšiu systematiku zákona o DPH, najmä na § 69 ods. 12 a § 69 ods. 16. Osobitný sektorový režim reverse charge je obsiahnutý pri stavebných prácach, kde je prenesenie daňovej povinnosti naviazané na presné vecné vymedzenie plnení a na vylúčenie retailovej roviny. 

Z hľadiska vecného rozsahu sa navrhuje obmedziť nový režim len na tri kategórie služieb s preukázaným podvodným potenciálom, pričom vymedzenie vychádza zo štatistickej klasifikácie produktov podľa činností (CPA), čím sa má sledovať požiadavka proporcionality a právnej istoty a zároveň zabezpečiť cielenie tohto opatrenia len na plnenia, pri ktorých má byť osobitné opatrenie odôvodnené preukázaným fraud-risk profilom.

V súčasnom právnom stave platí ako všeobecné pravidlo článku 193 smernice o DPH 2006/112/ES, že osobou povinnou platiť DPH je dodávateľ. Smernica zároveň pripúšťa výnimky.  Článok 199 upravuje niektoré stále sektorové režimy RCH a článok 199a dočasný voliteľný RCH pre taxatívne vymedzené tovary a služby citlivé na podvody. 

V prípade všeobecných IT služieb, reklamných služieb a poradenských služieb však smernica neobsahuje priamo použiteľný trvalý sektorový titul. Článok 199b smernice o DPH zavádza mechanizmus rýchlej reakcie (Quick Reaction Mechanism), ktorý umožňuje členskému štátu v prípadoch imperatívnej naliehavosti a pri náhlej a masívnej podvodnej schéme dočasne určiť príjemcu plnenia za osobu povinnú platiť DPH, a to najviac na deväť mesiacov. Toto ustanovenie však nie je samostatným trvalým právnym základom pre permanentnú zmenu vnútroštátnej legislatívy. Samotná smernica vyžaduje, aby členský štát súčasne podal Komisii aj riadnu žiadosť podľa článku 395 smernice o DPH.

Návrh zákona je v zásade zlučiteľný s Ústavou SR, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom EÚ, a to za predpokladu prijatia vykonávacieho rozhodnutia Rady EÚ podľa článku 395 DPH smernice 2006/112/ES. 

Navrhovaná úprava je podmienená prijatím vykonávacieho rozhodnutia Rady EÚ podľa článku 395 smernice 2006/112/ES. Bez takého rozhodnutia nemožno navrhované ustanovenia materiálne uplatňovať.