Skočiť na hlavný obsah

Aktualita

Zmeny v zákone o daňových poradcoch od 1. januára 2026

Zákonom č. 200/2025 Z.z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 359/2015 Z. z. o automatickej výmene informácií o finančných účtoch na účely správy daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa od 1. januára mení aj zákon č. 78/1992 Zb. o daňových poradcoch a Slovenskej komore daňových poradcov v dvoch bodoch: 

  1. pri inštitúte mlčanlivosti, kedy sa okrem dnes platnej výnimky zo zachovávania mlčanlivosti daňového poradcu v prípadoch kedy má daňový poradca zákonom uloženú povinnosť prekaziť a oznámiť spáchanie trestného činu, dopĺňa ďalšia výnimka v prípadoch plnenia povinností súvisiacich s poskytnutím súčinnosti na účely medzinárodnej spolupráce pri správe daní podľa osobitného predpisu alebo podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná. Táto úprava nadväzuje na úpravy smernice (EÚ) 2023/2226, rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-623/22 Belgian Association of Tax Lawyers a i. v. Premier ministre/Eerste Minister a odporučenia OECD z partnerského hodnotenia (peer review) Slovenskej republiky pre účely výmeny informácií na požiadanie v zmysle medzinárodného štandardu.

    Z dôvodovej správy: Úprava povinnosti zachovávať mlčanlivosť pri výkone činnosti daňového poradcu ako profesijnej činnosti reaguje na zmeny súvisiace s úpravou v článku III  bode 17 tejto novely (§ 8b ods. 2 zákon č. 359/2015 Z. z. o automatickej výmene informácií o finančných účtoch na účely správy daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) a rovnako reaguje na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-623/22 Belgian Association of Tax Lawyers a i. v. Premier ministre/Eerste Minister. 
    Súdny dvor v predmetnom konaní vyjadril názor, že výnimka z podávania informácií sa vzťahuje len na osoby, ktoré vykonávajú svoju profesijnú činnosť pod niektorým z profesijných titulov uvedených v článku 1 ods. 2 písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/5/ES zo 16. februára 1998 o uľahčení trvalého výkonu právnického povolania v inom členskom štáte ako v tom, kde bola získaná kvalifikácia. Rovnako sa tak v predmetnom konaní vyjadrila aj Rada Európskej únie, ktorá uviedla, že pokiaľ ide o povinnosť zachovávať mlčanlivosť, nie je odôvodnené priznať sprostredkovateľom, ktorí nie sú advokátmi, rovnakú ochranu ako advokátom.
    Preto je za účelom zabezpečenia plnenia úloh vyplývajúcich zo smernice Rady (EÚ) 2018/822 z 25. mája 2018, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o povinnú automatickú výmenu informácií v oblasti daní v súvislosti s cezhraničnými opatreniami podliehajúcimi oznamovaniu (ďalej len „smernica 2018/822“), potrebné upraviť aj povinnosť zachovávať mlčanlivosť pri profesijnej činnosti daňového poradcu. 
    Úprava sa vykonáva so zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti a tiež vzhľadom na odporúčania OECD vyplývajúce z partnerského hodnotenia (peer review) Globálneho fóra pre daňovú transparentnosť a výmenu informácií, podľa ktorého je potrebné, aby Slovenská republika vo svojich domácich vnútroštátnych právnych predpisoch ďalej obmedzila rozsah ochrany pod pojmom „služobné (profesijné) tajomstvo“ tak, aby bola v súlade so štandardom na účely dohôd o výmene informácií. 
    Daňový poradca už nebude povinný zachovávať mlčanlivosť na účely poskytovania medzinárodnej pomoci pri správe daní v súvislosti s plnením povinností vyplývajúcich s osobitných predpisov ako napríklad zákon č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní v znení neskorších predpisov v spojení s Daňovým poriadkom, a musí byť súčinný s príslušným orgánom finančnej správy na účely poskytovania medzinárodnej pomoci pri správe daní. Navrhovanou zmenou nevzniká daňovému poradcovi nová povinnosť súčinnosti. Takáto súčinnosť je potrebná napríklad v situácii, keď príslušný orgán Slovenskej republiky dostane žiadosť v rámci výmeny informácií na požiadanie (§ 6 zákona č. 442/2012 Z. z.) a požadované informácie alebo dokumenty sú k dispozícii u daňového poradcu. Daňový poradca musí v tomto prípade požadované informácie poskytnúť a nemôže ju odmietnuť s odvolaním sa na povinnosť mlčanlivosti. Navrhovaná zmena sleduje zvýšenie efektivity pri cezhraničnej výmene informácií, ako aj v boji proti nežiadúcemu správaniu subjektov v daňovej oblasti.

    § 18 ods. 2 aktuálne znie:
    „(2) Povinnosť zachovávať mlčanlivosť sa nevzťahuje na
    a) zákonom uloženú povinnosť prekaziť a oznámiť spáchanie trestného činu,
    b) plnenie povinností súvisiacich s poskytnutím súčinnosti na účely medzinárodnej spolupráce pri správe daní podľa osobitného predpisu5c) alebo podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná."
    5c) Napríklad zákon č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní v znení neskorších predpisov, zákon č. 359/2015 Z. z. o automatickej výmene informácií o finančných účtoch na účely správy daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

  2. pri inštitúte bezúhonnosti, v rámci ktorého sa zužuje okruh osôb ktoré sú pre účely zákona o daňových poradcoch považované za bezúhonné na osoby, ktoré nespáchali vybraný okruh trestných činov. 

    Z dôvodovej správy: Za účelom „uvoľnenia“ možnosti vykonávať profesijnú činnosť daňového poradcu sa navrhuje úprava podmienky bezúhonnosti pre výkon tejto profesie. Navrhuje sa, aby daňovým poradcom mohla byť osoba, ktorá spáchala určitý trestný čin napríklad dvojmanželstvo alebo neoprávnené uskutočňovanie stavby. Spáchanie takýchto trestných činov, aj keď spoločensky neprípustné, nemá priamo nič spoločné s charakterom činnosti daňového poradcu a takáto osoba, aj keď odsúdená, by nemala byť automaticky považovaná za nevhodnú pre výkon takejto profesie. Naopak naďalej nebude umožnené vykonávať činnosť daňového poradcu osobám, ktoré boli odsúdené za trestné činy proti majetku, hospodárske, republike a proti verejným veciam. Tak isto nebude môcť vykonávať činnosť daňového poradcu osoba, ktorá spáchala trestný čin, ktorý sa podľa Trestného zákona považuje za obzvlášť závažný zločin.

    § 28 odsek 6 aktuálne znie:
    „Za bezúhonného sa na účely tohto zákona nepovažuje ten, kto bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin proti majetku podľa druhej časti štvrtej hlavy, trestný čin hospodársky podľa druhej časti piatej hlavy, trestný čin proti republike podľa druhej časti siedmej hlavy a trestný čin proti poriadku vo verejných veciach podľa druhej časti ôsmej hlavy Trestného zákona.“.

    Legislatívny proces

zákon č. 200/2025 Z.z.

novela zákona č. 78/1992 Zb. v čl. II účinná od 1.1.2026

Prehľad všetkých aktualít:

27. 03. 2026

Novela zákona o miestnych daniach

miestne dane 582/04

Poslaneckým návrhom predloženým do parlamentu sa má s účinnosťou od 1. januára 2027 v zákone č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady (v rámci úpravy dane zo stavieb a dane z bytov) zaviesť zákonný rámec na osobitný sadzbový režim pre veľkoplošné maloobchodné priestory a osobitný rozsah údajov potrebných na jeho uplatnenie.

27. 03. 2026

Novela zákona o DPH

DPH 222/04, § 69

Poslaneckým návrhom na novelizáciu zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH predloženým do parlamentu sa má rozšíriť existujúci mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti tzv. reverse charge o tri kategórie služieb, služby v oblasti IT, reklamné služby a poradenské služby riadenia, a to s cieľom znížiť priestor pre schémy typu missing-trader a karuselové podvody, obmedziť neoprávnené žiadosti o vrátenie DPH a efektívny výber daní.

27. 03. 2026

Novela zákona o sociálnom poistení

Pôvodne avizovaná novela zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení bola napokon dnes do parlamentu predložená ako návrh skupiny poslancov. Pre vznik povinného poistenia SZČO sa navrhuje zaviesť príjmová hranica, tzv. príjmový test, podľa ktorého povinné poistenie a povinnosť platiť poistné vznikne len tým SZČO, ktorých príjem z podnikania a z inej SZČ za relevantný kalendárny rok presiahne 10,5-násobku sumy životného minima (pre zdaňovacie obdobie 2025 je to suma 2 876,90 eura). Kľúčové prvky právnej úpravy účinnej od 1. januára 2026 zostávajú naďalej zachované.