Legislatíva
Novela zákona o sociálnom poistení
Anotácia:
Zákonom č. 261/2025 Z. z., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s konsolidáciou verejných financií, bol novelizovaný aj zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Táto novela od 1. januára 2026 zaviedla nový mechanizmus vzniku a zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie (ďalej len „povinné poistenie“) SZČO vzniká od prvého dňa šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, od ktorého je fyzická osoba oprávnená na výkon alebo prevádzkovanie podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti; okrem situácie, ak nové oprávnenie na podnikanie vznikne do 60 mesiacov od zániku posledného oprávnenia. Vznik poistenia už nie je podmienený dosiahnutím hranice príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Uvedené znamená, že ak povinné poistenie SZČO už raz vznikne, bude trvať pokým jej nezanikne oprávnenie na výkon alebo na prevádzkovanie podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti. Toto pravidlo nahradilo od 1. januára 2026 spôsob vzniku povinného poistenia SZČO od 1. júla resp. od 1. októbra (ak mala SZČO predĺženú lehotu na podanie daňového priznania) kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti bol vyšší ako zákonom o sociálnom poistení ustanovená hranica príjmu. V období povinného poistenia je SZČO povinná platiť poistné na sociálne poistenie z vymeriavacieho základu určeného zo základu dane z príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, najmenej z minimálneho mesačného vymeriavacieho základu, alebo z „osobitného“ vymeriavacieho základu vo výške 26 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve SR spred dvoch rokov na účely tzv. mikroodvodu, z ktorého poistné v roku 2026 bude 131,34 eura.
Takto koncipovaná právna úprava má za dôsledok vznik povinnosti platiť poistné na sociálne poistenie aj u tých SZČO, ktoré síce sú oprávnené na podnikanie a vykonávanie inej samostatnej zárobkovej činnosti, ale nedosahujú z nej žiadny alebo dosahujú tak nízky príjem, že po zaplatení poistného na sociálne poistenie je výkon tejto činnosti neefektívny.
Navrhovanou novelou sa pre vznik povinného poistenia SZČO zavádza príjmová hranica, tzv. príjmový test, podľa ktorého povinné poistenie a povinnosť platiť poistné vznikne len tým SZČO, ktorých príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti za relevantný kalendárny rok presiahne 10,5-násobku sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa § 2 písm. a) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 554/2008 Z. z. platného 1. januára toho zdaňovacieho obdobia (kalendárneho roka), za ktorý sa príjem posudzuje (pre zdaňovacie obdobie 2025 je to suma 2 876,90 eura). Táto hranica korešponduje s hranicou pre povinnosť podať daňové priznanie podľa § 32 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení zákona č. 688/2006 Z. z. za rok 2025.
Kľúčové prvky právnej úpravy účinnej od 1. januára 2026 zostávajú naďalej zachované. Povinné poistenie SZČO vzniká od prvého dňa šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, od ktorého je SZČO oprávnená na výkon alebo prevádzkovanie podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti. Tiež zostáva zachované pravidlo 60 mesiacov, teda ak od zániku posledného oprávnenia na výkon alebo prevádzkovanie podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti uplynulo viac ako 60 mesiacov, fyzická osoba sa považuje za novú SZČO s nárokom na päťmesačné „odvodové prázdniny“; ak uplynulo 60 mesiacov a menej, povinné poistenie vzniká odo dňa opätovného nadobudnutia postavenia SZČO.
Vyššie uvedený nový mechanizmus vzniku povinného poistenia SZČO sa rovnako uplatňuje aj na SZČO, ktorá podľa svojho čestného vyhlásenia vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť, na výkon ktorej sa nevyžaduje oprávnenie, alebo postup podľa osobitného predpisu.
Účinnosť: navrhovaná 1. júla 2026
Zdroj: SlovLex
Členovia SKDP môžu poslať podnety a pripomienky k zverejnenému legislatívnemu návrhu na metodika@skdp.sk alebo sprava_databaz@skdp.sk.
koordinátorky daňovej metodiky:
DzP a účtovníctvo: Ing. Lucia Cvengrošová, sprava_databaz@skdp.sk, +421 917 500 664
DPH a správa daní: Ing. Lucia Mihoková, metodika@skdp.sk, +421 905 221 031
Prílohy na stiahnutie:
Predpisy v legislatívnom procese:
Prehľad všetkých predpisov v legislatívnom procese nájdete v našej knižnici
Ďalšie aktuality z legislatívy:
Odklad začatia uplatňovania určitých ustanovení smernice EP a Rady (EÚ) pokiaľ ide o vykazovanie informácií o udržateľnosti podnikov
ZoÚ 431/02SR ustanovenia smernice CSRD týkajúce sa vykazovania informácií o udržateľnosti vo výročnej správe transponovala do zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve , pričom transpozícia bola uskutočnená v rámci transpozičného termínu, ktorý bol určený do 6. júla 2024. Keďže sa očakáva, že dotknuté subjekty z druhej vlny sa na splnenie prvej vykazovacej povinnosti pripravujú a transpozičná lehota pre článok 1 (zmeny smernice CSRD) je navrhovaná do 31. decembra 2025, je v tejto súvislosti pre SR skoré prijatie návrhu smernice kľúčové. Navrhovaný posun lehôt v článku 1 návrhu smernice si vyžiada prevzatie do zákona o účtovníctve.
Zoznam účtov a predčísiel účtov podľa zákona o dani z finančných transakcií
DFT 279/24Zoznam účtov umožňuje poskytovateľom platobných služieb, ako platiteľom dane z finančných transakcií, implementovať informácie do svojich informačných systémov pre zabezpečenie možnosti vyňať niektoré platobné operácie daňovníka z predmetu dane.
26/2025 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti so zmenami vyvolanými Stavebným zákonom
DFT 279/24 DPH 222/04 DzP 595/03 miestne dane 582/04 miestny poplatok 447/15V zákone o dani z príjmov sa upravuje postup uplatňovania daňových odpisov budov a stavieb. Legislatívno-technické zmeny vyvolané zmenou terminológie zavádzanej novým Stavebným zákonom sa dotkli aj zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH. Novelou zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady spresnila definícia stavebného pozemku, negatívne sa vymedzil stavebný pozemku na účely dane z nehnuteľností a spresnila sa definície stavby na bývanie. Novelou zákona č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj došlo napr. k úprave predmetu miestneho poplatku, spresneniu spôsobu určovania skutočností rozhodujúcich pre daňovú povinnosť a k spresneniu na zamedzenie opätovnej výzvy zo strany obce.